Japonské umenie - obrazy

Japonské drevoryty - história

Nedá sa poprieť, že počas storočí sa japonské umenie vyvíjalo úplne inak ako západné umenie. Japonsko vyniká bohatou umeleckou tradíciou zahŕňajúcou široký rozsah štýlov a techník, ktoré sme nemali možnosť pozorovať v Európe či Amerike, ako napríklad umenie kaligrafie na hodvábe či papieri, origami, keramika, tradičné japonské maľby Ukiyo-e či práve drevoryty.

Nebudeme sa zaoberať celou históriou japonského drevorytárstva, ktorá siaha už do 8. storočia. Stojí však za to venovať pozornosť historickým počiatkom neskorších štýlov, ktoré budeme rozoberať, pretože, nezávisle od toho, či hovoríme o štýle Ukiyo-e alebo Sosaku-hanga, z pohľadu Európana, ktorý sa s japonským drevorytom stretáva skôr zriedka, niektoré veci, súvislosti a závislosti môžu pôsobiť, nuž, nepochopiteľne.

Technika výroby drevorytu sa v Japonsku pravdepodobne objavila už v 8. storočí vďaka kórejským vplyvom. Prečo sa však v Japonsku vôbec vyvinulo umenie drevorytárstva, a nie, ako v Európe, napríklad olejomaľba? Dôvod je pomerne triviálny – išlo o rýchly a efektívny spôsob reprodukcie posvätných budhistických písiem, ktoré mali byť všeobecne dostupné. S technologickým rozvojom získali tlačiari nové možnosti, ako tlač zložitých, viacfarebných tlačov, ktoré umožnili vytvárať obrazy s vyššou umeleckou kvalitou.

Predstavujeme vám tri hlavné prúdy novodobého japonského drevorytárskeho umenia, podobnosti a rozdiely medzi nimi, a samozrejme, niekoľko návrhov na plagáty, ktoré vás inšpirujú k pridaniu trochu orientu do vašich domácností!

Koho Shoda, Moonlit Sea, 1930

Štýl Ukiyo-e

Ukiyo-e je štýl drevorytárstva, ktorý sa vyvinul v Japonsku v 17. storočí a trval nepretržite do polovice 19. storočia. Tématika, ktorú tvorcovia zobrazovali, bola tradične japonská. Predovšetkým to boli krajiny, zobrazenia zvierat, rastlín či portréty žien. Tento štýl sa však neobmedzoval len na grafiku a práce zaradené do tohto prúdu zahŕňajú aj tradičné maľby.

Kitagawa Utamaro, Powdering the Neck, 1785

Najzaujímavejší je však spôsob, akým sa výtlačky vyrábali. Ukiyo-e predpokladalo spoluprácu medzi umelcom, rytcom, tlačiarom a vydavateľom. Technika výroby viacfarebných drevorytov bola mimoriadne zložitá, vyžadovala vytvorenie samostatných matríc pre jednotlivé farby a následné ich otláčanie tak, aby nedošlo k posunom vo farbách, preto si vyžadovala spoluprácu na každom tvorivom kroku.

Hokusai Katsushika, známy predovšetkým pod menom Hokusai, je jedným z najvýznamnejších a najznámejších tvorcov drevorytov a obrazov v štýle Ukiyo-e. Žil na prelome 18. a 19. storočia v Edo, ktoré dnes poznáme ako Tokio. Jeho drevoryty, najmä Veľká vlna v Kanagave, mali obrovský vplyv na umelcov, najmä európskych, a stali sa súčasťou popkultúry. Aj keď ste tento drevoryt nepoznali podľa názvu, určite ste ho už niekedy videli. Niektorí historici umenia dokonca tvrdia, že Hokusai bol otcom moderného európskeho maliarstva a jeho umenie zmenilo spôsob, akým západní umelci vnímali maľbu.

Hokusai Katsushika, Veľká vlna v Kanagave, 1820-1833

Štýl Shin-Hanga

Situácia s drevorytmi v štýle Shin-Hanga vyzerá trochu inak a samotné základy tohto umenia sú mimoriadne zaujímavé z pohľadu nás, Európanov. Všetky princípy, na ktorých bol založený, boli vytvorené a prispôsobené potrebám západného trhu. Tieto drevoryty boli de facto exportným produktom premysleným tak, aby dosiahli marketingový úspech v cieľovom mieste, a, čo zdôrazňujú milovníci japonskej tradície, mali len málo spoločného s vysokým umením. V podmienkach Poľska by sme ich mohli prirovnať k populárnym olejotlačiam z druhej polovice 20. storočia.

Ohara Koson, Vták a pavúk na vetve, 1900-1930

Iniciátorom tohto celého ruchu medzi západnými milovníkmi umenia nebol nikto iný ako slávny Watanabe Shōzaburō. Práve on pochopil potreby západného trhu a rozhodol sa na ne reagovať, vytvárajúc módu na orient – produkovaním vysoko kvalitných, ale predsa masových, tlačených obrazov inšpirovaných tradíciou 17. storočia v Japonsku.

Zatiaľ čo Ukiyo-e inšpirovalo európskych impresionistov, ako van Gogh či Renoir, v prípade hnutia "nových drevorytov" došlo k akémusi obratu rolí, kde japonskí umelci čerpali plnými priehrštiami z úspechov západného maliarstva. Silný vplyv západného umenia na japonských tvorcov je viditeľný predovšetkým v hre svetla, maliarskosti a veľmi ťažko dosiahnuteľnom efekte akvarelu.

Tému vtákov a kvetov, ktorá tradične nesie názov kachō-e, do dokonalosti ovládal Ohara Koson. Tento umelec, ktorého môžete poznať aj pod menami Shoson alebo Hoson, je jedným z popredných predstaviteľov hnutia a najvýznamnejších umelcov publikovaných Watanabem. Koson začínal svoju umeleckú cestu tradičným japonským maliarstvom, čo je zreteľne viditeľné v jeho neskoršej tvorbe. Dokázal prostredníctvom drevorytu zachytiť neuveriteľné detaily, ako jemné perie či dokonca drobné šupiny vtáčích nôh. Jeho tlačené obrazy sa vyznačovali vysokým majstrovstvom a maliarskosťou, čo ho odlišovalo od iných tvorcov.

Ohara Koson, Kakadu na vetve granátového jablka, 1927

Štýl Sosaku-Hanga

Inak sa situácia má s hnutím paralelným k Shin-Hanga, Sosaku-Hanga, ktoré stálo v opozícii voči nemu a bolo výrazne menej komercializované. Podstatný rozdiel medzi týmito štýlmi spočíva v prístupe umelcov k umeniu. Ako sme už spomínali, Shin-Hanga sa opieral o spoločný systém práce a zameranie na zahraničný trh, zatiaľ čo Sosaku-Hanga zdôrazňoval úlohu umelca ako individuálneho tvorcu, ktorý chce prostredníctvom svojich diel vyjadriť seba. Bol to tiež štýl výrazne náročnejší na zvládnutie, pretože na finálnom výtlačku pracovala iba jedna osoba. Na druhej strane však umelec mal úplnú slobodu prejavu a tieto diela sa vyznačujú expresiou, psychologickou hĺbkou a často voľným používaním symboliky.

Toshi Yoshida, Tiger, dátum neznámy

Úprava interiéru - japonské plagáty

Plagáty zobrazujúce japonské umenie, či už maľbu alebo drevoryty, svojou estetikou a tématikou – krásne ženy, zvieratá či krajiny – sú dekorácie, ktoré sa výborne hodia do väčšiny interiérov. Japonské umenie so svojou symbolikou a filozofiou dokonale doplní minimalistické a strohé interiéry.

Kawase Hasui, Chrám Zensu, 1937

Plagáty možno kombinovať aj farebne, čím sa vytvorí unikátna nástenná galéria s viacerými obrazmi, alebo sa rozhodnúť pre väčšiu dekoráciu s výraznými, intenzívnymi farbami, vďaka čomu bude interiérová úprava kompletná.

Shiro Kasamatsu, Shirahone Hotspring, 1935